| |
#26353
Zdenka
zapálila svíčku
manželovi .
Chrobáčik môj drahý, takto druhý týždeň kedy som sa s tebou v nemocnici lúčila...,prosila som ťa, ak máš síl bojovať bojuj...ak nie, s obrovskou bolesťou v srdci som ťa púšťala za tvojou rodinou... po príchode zazvonil telefón... odišiel si nám. Veľmi, veľmi to bolí, veď to aj musí. Nikdy som si nepripustila myšlienku, že to bude naopak, že ty opustíš mňa...som presvedčená, že je to len otázka času, kedy sa s tebou opäť stretnem, prosila som ťa, aby si na mňa čakal. Láska moja, ďakujem ti, že si sa mi v tak živom sne ukázal s úsmevom...bola som šťastná, že ti je "tam" dobre. Je tu prázdno, ticho, srdce puká žiaľom..., máme ešte deti, a ja sa napriek tomu cítim veľmi, veľmi osamelá, opustená. Smrťou nič nekončí, len na čas rozdelí. neviem, čo ešte musím na tomto svete urobiť..., ale jedno viem, bez teba to bude ťažké. Pozdravuj moju maminku. Nech Vám, svieti svetlo večné, drahí moji.
Hoří už 12 let, 76 dní, 17 hodin a 59 minut.
|
|