| |
#12532
Julushka
zapálila svíčku
psíkovi Jackovi.
dva roky a 5 mesiacov... :( áno jasné, bol si ''len'' pes :( ale MôJ PES !!! :( aj teraz plačem pri spomienke na teba :( v októbri by si mal 18 rokov :(... bol si so mnou odkedy som sa narodila:( stále si pamätám ten deň kedy som ťa naposledy videla :(
Bol večer, ja som sa práve chystala ísť spať. Išla som zatvoriť dvere mojej izby ale nemohla som, lebo som pozerala do tvojich krásnych hnedých očí ktoré sa na mňa pozerali z chodby. Podišla som k tebe a usmiala som sa. Objala som ťa, nevediac, že posledný krát. Išla som do izby a ešte 10 minút som stále hľadela spoza dverí do tvojich očí. Potom som zavrela dvere a ľahla som si to postele. Ráno som sa zobudila do školy, tušiac, že mi niečo chýba, ale nevedela som čo. Išla som teda do školy, no stále z pocitom že je mi akosi zvláštne, že som akási prázdna. V škole som o tebe písala sloh. No potom som prišla domov a stále som nevedela čo mi chýba. Bolo akési ticho. No môj ocko prišiel do izby. Náš rozhovor znel presne takto:
Ocko: '' Vieš, kto bude teraz venčiť Jackyho?''
Ja: ''Nie... A kto?!
Ocko: (ukázal prstom smerom hore, akoby na nebo)
Ja: (s plačom) ''Jacky zomrel?''
Ocko: (jemné stekanie sĺz po líci) ''Áno...''
Plakala som a plakala, nevedela som, ako to mohlo byť. Vedela som ale veľmi dobre že už rok užíval lieky, ale nevedela som, že takto náhle, keď ešte deň predtým bol celkom v poriadku. Jednoducho som tomu nemohla uveriť.
Maminka mi hovorila, že ho museli dať utratiť lebo sa začal strašne dusiť. Niekedy sa znova a znova zamýšľam nad tým ako som si to nemohla takmer celý jeden deň všimnúť. Potom som prišla nato, prečo som mala pocit, že v našom byte je zrazu také strašné ticho; nebolo počuť klopkanie jeho pazúrikov po dlážke :(
Aj napriek tomu že máme teraz dvoch nových psov, nikto mi Jackyho nenahradí...:(
Jackynko, chýbaš mi! :'( Nikdy na teba nezabudnem! :'(
Hoří už 15 let, 141 dní, 1 hodinu a 58 minut.
|
|
